Drevená podlaha a podlahové vykurovanie

Drevené podlahy

Veľmi zaujímavá a priznám sa, že moja obľúbená téma na ktorú rád polemizujem so zákazníkmi. Je to téma, ktorá je trošku zahalená rúškom tajomstva . Tak poďme sa trochu o nej rozpísať. Raz mi jeden môj kamarát kúrenár pri prestavbe môjho podkrovného bytu povedal jednu krásnu vetu, ktorá mi dodnes rezonuje v hlave. Túto vetu použil vtedy keď som ho zasypal otázkami na tému aké kúrenie si mám dať do bytu a ako ho mám čo najlepšie doregulovať, že som čítal o tomto a o tomto a on ma hneď zastavil: „Starý je jedno aké kúrenie si dáš, ale musí byť spravené čo najjednoduchšie a logicky a na čísla, ktoré si čítal o rôznych kúreniach sa vykašli!“ Odvtedy mi táto veta pomohla pri x problémoch, ktoré som riešil.

Skrátka ak ste si už prečítali x článkov a milióny hodnôt o tom ako je drevená podlaha fantasticky vhodná na podlahové vykurovanie, tak všetko teraz na chvíľu zabudnite a poďme si to vysvetliť po lopate a bez akýchkoľvek čísel. Tak poďme logicky uvažovať. Drevo a podlahové kúrenie. Ide Vám to dohromady? Mne nie. Je drevo izolant? Je. Chcete kúriť alebo izolovať kúrenie? Asi keď si niekto robí kúrenie tak chce kúriť. A sme dorozprávaní nie? Aké jednoduché. V skratke ukázané, že v jednoduchosti je krása. Ale aby to nebolo také strohé tak pridám moje osobné skúsenosti.


špecialista na podlahy

V prvopočiatku sa drevené podlahy na podlahové vykurovanie neodporúčali

Dvanásť rokov robím v podlahárčine a z toho možno prvé dva alebo tri roky na všetkých školeniach o podlahách a podlahárskej chémii  nám tĺkli do hlavy, že drevená podlaha v žiadnom prípade nie je vhodná na podlahové vykurovanie. Naraz jedného dňa prišlo školenie na ktorom zaklincovali všetkých podlahárov informáciou, že drevo už je vhodné na podlahové vykurovanie. Nepríde Vám to divné? Z toho jasne vyplýva, že podlahové vykurovanie sa tak rozmohlo, že výrobcovia drevených parkiet strácali odbytisko a preto nemali inú možnosť ako uviesť nejaké prestupy tepla pri dreve a povedať, že drevená podlaha taktiež môže byť položená na podlahové vykurovanie, pretože by prišli o svojich zákazníkov.

Treba si byť vedomí toho, že drevo je izolant

Stačí sa pozrieť do histórie, že napríklad všetky staré domy v Čičmanoch sú postavené z dreva a zateplenie vtedy nemali. Boli postavené z dreva, pretože drevo má svoje vlastnosti predurčené ako stavebný a izolačný materiál. Tým som chcel iba poukázať na to, že drevo určite nie je ten správny materiál, ktorý vám bude super viesť teplo z podlahového vykurovania. Ďalšia vec. Drevo je živý materiál, ktorý neustále pracuje a reaguje na zmeny teploty a hlavne vlhkosti. Podlahovým vykurovaním je drevo extrémne podsušené   a môže sa to odraziť na jeho zmršťovaní, čo ako laik uvidíte, že podlaha je naraz so špárami.

A na záver  to poďme uviesť na správnu mieru. Jasné, že dnes už máme také vyspelé lepidlá a podlahovú chémiu, že naozaj nie je problém to drevo na podlahové kúrenie nalepiť. Všetko je to o prioritách zákazníka. Ak chce chodiť po dreve na podlahovke tak ja ako parketár mu v tom nebudem brániť. Ale ak chcete aby podlahové vykurovanie bolo naozaj efektívne, a čo najmenej nákladné tak určite si naň nedajte namontovať drevenú podlahu. Ja doporučujem v takomto prípade dnes už veľmi pekne spracované vinylové dielce s imitáciou dreva či keramiky alebo dlažbu teda keramiku. A ak by som mal ešte niekomu poradiť aj medzi týmito dvoma materiálmi tak by to bola určite vinylová podlaha.

Autor: Šoška Milan

15 thoughts on “Drevená podlaha a podlahové vykurovanie

  1. blank
    Mira says:

    Dobrý deň,
    napriek vašim radám sme sa rozhodli do obývacej izby pre drevené trojvrstvové jednolamelové parkety lepené na podlahové kúrenie.Chcem sa opýtať na prípravu podkladu pod lepené parkety. stačí liaty betón prebrúsiť a napenetrovať, alebo je nutné vyliať nivelák ako pri vinyle?
    ĎAKUJEM

    • Avatar photo
      Šoška Milan says:

      Zdravím,
      trojvrstvé drvené parkety lepené o podklad sa môžu lepiť rovno na poter, alebo na nivelačnú stierku. Všetko však závisí od toho v akom stave máte poter. Keďže som ho nevidel, tak sa k tomu vyjadriť neviem. Ak ho máte dostatočne rovný a nie je moc pórovitý tak stačí betón prebrúsiť, napenetrovať a lepiť. V opačnom prípade ho treba zrovnať nivelačnou stierkou. Bolo by dobre keby sa vám k tomu vyjadril nejaký podlahár z vášho okolia, pretože poter môže byť aj rovný aj v celku hladký, ale napríklad môže byť málo pevný, takže na vašom mieste by som prizval oko odborníka. Viac vám k tomu neviem reagovať.
      Pozdravujem

    • blank
      Irina says:

      Dohry deň,

      V súčasnej dobe som si vybiram podlahu na podlahove kúrenie a stále nemôžem rozhodnúť . Hlavnou otázkou pre mňa je ekologická bezpečnosť – pretože pomerne veľká časť času, kedy by sa zahrieva a chemické zložky by mohli byť v vzduchu. Čo je z tohto hľadiska najbezpečnejšie? Myslím že teraz už máte s tím a viacej skúsenosti. Ďakujem.

  2. blank
    Ivan says:

    Vážený pán Milan ŠOŠKA.

    Váš článok „Drevená podlaha a podlahové vykurovanie“ je zavesený na webe už riadne dlhú dobu. Tým sa zvyšuje pravdepodobnosť, že ho už čítalo veľa záujemcov, ktorých obsah článku mohol ovplyvniť pri ich rozhodnutiach ohľadne parkiet a podlahového kúrenia. A možno, že aj nesprávne ovplyvniť.
    Chcem sa ospravedlniť za nasledovné slová, ale celý Váš článok budí dojem „rozhovoru pri pive“. Žiadne konkrétne fakty, žiadne údaje. Skúste prosím doplniť svoj článok o konkrétne parametre jednotlivých parketových drevín (tepelná vodivosť lambda) a výpočty tepelného odporu R – alebo ak chcete, koeficientu prestupu tepla U pri konkrétnych hrúbkach a skladbe parkiet, tepelné rozťažnosti parkiet, vykurovacie teploty podlah. kúrenia, obvyklé a hraničné teploty nášľapnej vrstvy (t.j. parkiet), upozornenia na max. prípustné tepelné šoky, atď., atď. A až potom môžete z toho vyvodiť nejaké závery. Bez toho plávajú Vaše „pseudoargumeny“ prezentované v článku iba na vode.
    Podotýkam, že nie som žiaden výrobca, ani predajca parkiet, ktorý by mal azda záujem akýmkoľvek spôsobom deformovať skutočnosti. Som obyčajný spotrebiteľ, ktorý chce mať vo veci úplne jasno a rád by som sa dopátral pravdivých faktov pre správne rozhodnutie. Vo Vašom článku som bohužiaľ nenašiel žiaden takýto rukolapný a exaktný argument. Odvolávať sa na „logické uvažovanie“ nie je dostatočne silný argument.
    Uvedomte si prosím, že uverejnením svojich názorov na webe preberáte aj veľkú mieru zodpovednosti za koreknosť prezentovaných informácií.
    S priateľským pozdravom
    Ivan

    • Avatar photo
      Šoška Milan says:

      Pekne pozdravujem pán Ivan,
      na začiatok vám chcem skutočne poďakovať za váš komentár podľa ktorého iba typujem, že pracujete ako IT pracovník, možno sa mýlim, berte to iba ako môj typ. Usudzujem to z toho, že vás strašne zaujímajú čísla ohľadom odporov drevenej podlahy, rôzne vodivosti, teploty nášľapu atď. Teraz vám položím jednu otázku. Keby som v tomto článku aj použil všetky vaše spomínané hodnoty (čo nebol môj cieľ tohto článku) tak koľko ľudí by tejto skrumáži čísel pochopilo??? Zrejme by ste to boli vy a možno zopár vedcov. Cieľom môjho článku bolo zrozumiteľne a jasne bez akýchkoľvek čísel (ktoré aj tak drvivej väčšine zákazníkov nič nehovoria) vysvetliť, že drevo je prírodný materiál a prirodzene reaguje na okolie a zmeny v ňom. Jednou z týchto zmien je aj teplota. Teda drevo reaguje na zmenu teploty podkladu a ovzdušia, a k tomu nepotrebujem žiadne čísla. Ja nebudem mojich zákazníkov zavádzať nejakými číslami, ktoré aj tak vznikajú v laboratórnych podmienkach, ktoré zabezpečiť celoročne je priam nemožné.
      Spýtam sa vás ináč. Namodelujem situáciu, že všetky vaše požadované hodnoty boli testované napríklad na drevine dub. Teraz ich niekto zapíše do technického listu ako smerodajné. Čo vám to pomôže keď každý vyťažený dub má iné vlastnosti, pretože dub vyťažený na Ukrajine je redší (vyrastá v iných klimatických podmienkach) ako napríklad Slovenský dub (ktorý ma väčšiu hustotu). A výrobcovia parkiet neustále menia dodávateľov drevených prírezov na výrobu parkiet. Ďalšia vec ktorá vplýva na drevené podlahy je aj to v akej oblasti sú drevené podlahy položené resp. namontované. Ináč sa bude drevo správať keď bude položené v prímorskej oblasti (väčšia vlhkosť vzduchu) ináč sa bude chovať v lese na chate a ináč sa bude chovať v rodinnom dome orientovanom na juh s 30 m2 presklenou plochou.
      Takže o vaše hodnoty by sa bohužiaľ aj tak nemohol oprieť každý zákazník. A presne pre tento dôvod tu nebudem uvádzať žiadne čísla. Celým článkom som chcel iba povedať to, že drevená podlaha na podlahovom vykurovaní môže zapracovať neželaným spôsobom ako je napríklad skorýtkovanie a zosýchanie (našpárovanie) a má podstatne väčší odpor ako iné podlahoviny. Každý zákazník si vie tieto údaje vyhľadať v technickom liste k drevenej podlahe. Tieto údaje sú rôzne od výrobcu k výrobcovi.
      Pozdravujem

  3. blank
    Jozef Repka says:

    Konecne to niekto napisal jasne a strucne. Tiez ma hnevalo, ked mi predajcovia zvatlali o zakone zachovania energie a podobne dristy, ze je vlastne jedno, ci je podlaha liata a ci je na nej masivne 2 cm drevo.
    Hej, potom mozme mat na podlahe aj polystyren…..ved energia zostane zachovana … ale pod nim….

  4. blank
    Halász Kamil says:

    Začal som čítať tieto inak zaujímave blogy, ale na poniektoré musím zareagovať. Krásne tu vidieť rozdielne zmýšľanie mňa, ako projektanta a „kamaráta kúrenára“, ktorý má rad jednoduché riešenia. Inak ako veľa ľudí dnes (preto to aj v politike a spoločnosti tak vyzerá). Je to ako, keď mnohí starší povedia, že na všetko je dobrý propolis (ale žiaľ ani ten všetko nedokáže a nevylieči) a tak aj jednoduché riešenia (v ktorých je síce často kúsok pravdy) nie sú všeliekom. Nie je tu na to priestor, ale aspoň pár pripomienok.
    Drevo je izolant … áno, ale čo nie je? Ani každý vinyl nie je ideálny vodič tepla. Dlažba síce áno, ale postavte sa na ňu mimo vykurovacej sezóny bosou nohou (napr. na jeseň, podlaha na teréne), keď je jej tepelná prijímavosť najciteľnejšia (kto nerozumie, tak to znamená, že bez papúč nič príjemné), laminátové podlahy ?? – poviete si, super. Ale kto myslí na to, že pod nimi je separačná podložka a nad ňou, aj pod ňou je tenká vzduchová medzera. Tieto tenké vzduchové medzery spôsobia, že mnohokrát pri termovíznych meraniach pôsobia práve lamino podlahy horšie, ako napr. lepená drevená podlaha 14 mm.
    Drevené podlahy – samozrejme problém s vlhkosťou a teplotou tu je. Ale podrobnejšie. Správne podlahové vykurovanie nesmie mať vyššie povrchové teploty ako je 27-28 st.C (väčšinu sezóny by malo stačiť 25-26 st.C). Ale napr. keď na drevenú podlahy v lete zasvieti slnko, teploty sú často nad 33 st.C!!! Čiže naozaj nie je najväčší problém podlahové vykurovanie (podmienka – správne navrhnuté!). Vlhkosť? Áno, objektívne je to problém, ale toto zasa nesúvisí priamo len s vykurovaním, ale často s nesprávnym vetraním a režimom prevádzky. Zamyslite sa, že nízka vlhkosť (pod 30%), ktorá už je problém pre drevo a jeho zosušovanie, je zároveň problém aj pre človeka, ktorý v danej nehnuteľnosti býva. Parametrami tepelnej pohody sú práve (okrem iných) aj teplota vzduchu a relatívna vlhkosť a organickým materiálom často vyhovuje presne to, čo nám ľuďom. Často je zimné vysušenie podláh spojené s extrémne nízkou vlhkosťou vonkajšieho vzduchu a nie správnym režimom prevádzky domu (prestali sme doma variť, umývadla utierame dosucha vždy po umytí rúk, máme odťahové ventilátory v kúpeľniach, zatvárame v celom dome dvere, odchádzame ráno a vraciame sa večer – a tak často eliminujeme vlhkosť do interiéru práve v kritickom zimnom období atď…). Čiže pri správne navrhnutom a prevádzkovanom podlahovom vykurovaní, drevenej podlahe výrobcom určenej na tento účel a kontrole vlhkosti (aj kvôli ľuďom, nie len podlahe!) je možné aj drevené podlahy spoľahlivo používať.
    Ja osobne sa určite nevyhraňujem pred jednotlivými materiálmi a technológiami. Naopak, treba ich dobre poznať a najmä rešpektovať ich vlastnosti. Čiže v princípe je úplne jedno, aký materiál si zvolíte v kombinácii s podlahovým vykurovaním – vždy budete musieť rešpektovať isté obmedzenia, ktoré prináša! a vždy to bude do istej miery kompromis. Dnes je dostatok skúseností a technológií, ktoré prinášajú aj riešenia.
    Týmto vôbec nereklamujem drevené podlahy. Práve naopak, snažím sa len vysvetliť, že ak príde klient, ktorý jednoducho drevenú podlahu chce, vieme mu ju skombinovať samozrejme aj s podlahovým vykurovaním (a je to na úplne inú debatu, ale nejakým „zázrakom“ aj na chladenie – takýchto inštalácii máme už pomerne dosť v praxi odskúšaných – pre tých, ktorý presne vedia, ako to nemôže fungovať 🙂 ). Projekcii a realizácii sa venujem už skoro 20 rokov a dlhé roky robím okrem iného termovízne merania, merania kvality prostredia, výskytu pevných častíc a formaldehydu v interiéroch a pod., čiže aj keď je príspevok písaný úmyselne jednoducho, v skutočnosti je to všetko omnoho zložitejšie.

  5. blank
    Skomi says:

    Dobrý deň.
    Potrebujem vyriešiť podlahu v rekonštruovanom dome zo 60 rokov minulého storočia, kde v jednej časti domu ostali pôvodné bukové parkety, ktoré plánujem prebrusiť – vytmeliť – prebrusiť a nalakovať. K tomuto by som chcel dopasovať rovnaký vzor parkiet avšak ostatné miestnosti sú riešené podlahovým vykurovaním, anhydritovým poterom. Kúrenie bude riešené ako nízkospádove, teplota podlahy do 25°C, prestup do betónovej konštrukcie – monolitnej betónovej platne mi nevadí. Bude plniť akumulačnú úlohu a minimalizovať rozdiely teplôt ( na princípe už hore zmieneného zákona zachovania energie 🙂 )
    Otázka nastáva ako na poter nalepiť parkety ?
    K dispozícii mám bukové “ lamparkety “ o hrúbe 7-8 mm.
    Je možné ich nalepiť rovno na poter ?
    Nepopraskajú ?
    V zime počas kúrenie sa objavia špáry ( aj pri takejto tenkej hrúbke?) ?
    Alebo by bolo vhodnejšie nalepiť na poter prv tenkú vrstvu brezovej preglejky a následne na ňu poriadnym lepidlom na drevo prilepiť lamely ?
    Alebo nalepiť lamely parkiet v dvoch vrstvách kolmých na seba ?
    Alebo navrhované riešenia ako také sú blbosť už na prvé prečítanie ?
    Za názory a nápady vopred ďakujem .

    Inak môj názor k vyššie uvedeným komentárom.
    Zo skusenosti mi vychádza, že drevená podlaha na podlahovom vykurovaní má nad svojim povrchom vždy relatívne nízku vlhkosť napriek použitiu zvlhčovačov v miestnosti. Možno jestvuje nejaké technologické riešenie ktoré to eliminovať dokáže – riadená ventilácia = rekuperácia so zvlhčovačom ?

    • Avatar photo
      Šoška Milan says:

      Pozdravujem,
      viete nalepiť parkety priamo na anhydrit, keď sa odbrúsi vrchná sintrová vrstva a následne sa podklad riadne povysáva a napenetruje penetrákom určeným pre následné lepenie masívu. Osobne si myslím, že bukové lamparkety vám časom skorytkujú na podlahovom vykurovaní. V živote som nelepil na podklad najskôr brezovú preglejku a následne lamparkety na ňu, takže neviem sa vám vyjadriť či by to pomohlo a hlavne do akej miery. Každopádne ale ako nápad sa mi to celkom pozdáva. Akurát by som lepil obe vrstvy na to isté parketové lepidlo. Lepidlo na drevo pri druhej vrstve nebude fungovať, lebo nemáte to čím stiahnuť. Keď sa lepí drevo o drevo napríklad lepidlom D3 tak je nutné tieto dreva zosvorkovať a riadne stiahnuť.
      Či lepiť dve vrstvy kolmo na seba je tiež diskutabilné, nemám s tým skúsenosť.
      Možno by stálo za zváženie to nalepiť rovno na podklad a použiť najvyššiu radu lepidla UZIN MK 92S, ktoré je dvojzložkové a pred ním použiť penetráciu UZIN PE 414 Turbo. Ale ako hovorím nezaručujem že vám to časom nezkorytkuje, pretože buk je veľmi reaktívny na zmenu vlhkosti.
      Ale určite čo bude fungovať je nalepiť hotovú už povrchovo upravenú 3-vrstvú parketu na ktorej bude cca 3,6mm nášľap buku. Asi takto by som to riešil ja.
      Pozdravujem

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.